Keď je vrahom nezáujem

Autor: Milan Majtan | 10.3.2018 o 23:40 | Karma článku: 2,88 | Prečítané:  497x

Otázky kto a prečo zabil Jána Kuciaka sú témou dňa, ale kto si dá otázku, prečo sa história opakuje? Kto je za toto opakovanie zodpovedný a dalo sa tomu zabrániť? Prečo sa točíme v kruhu namiesto napredovania?          

Vražda Jána Kuciaka zmenila Slovensko. Bohužiaľ, ľudia len otvorili oči a zabudli riešiť tento smutný stav našej spoločnosti.

 

Príčinu toho, čo sa stalo, pomenoval Martin M. Šimečka vo svojej knihe Medzi Slovákmi – je ňou ľahostajnosť. Ako inak si vysvetliť premiérovú následnú – pravdepodobne marketingovú – reakciu o spolupráci prezidenta a Sorosa? Kto je zodpovedný za to, že sa väčšina Slovákov chtiac nechtiac volí zlo?

 

My

 

Utečenci intelektu, ktorý v hlavnom meste hľadajú spriaznené duše, namiesto toho aby sme sa venovali šľachteniu susedov, čo nemajú kapacity na hlboké premýšľanie. Nechali sme priestor pre silné reči a sebecké skutky poskokov oligarchov, pokiaľ sme sa v Bratislavskej kaviarni utvrdzovali v tom, akí sme skvelí – a skončilo to odsudzovaným voličov papulistov na zvyšku Slovenska. A teraz sa čudujeme a namiesto akcie nadávame, lebo je to jednoduché.

 

Novinári

 

Ale poďme po poriadku. 3. Marca sa v Štiavniku, obci cez dva kopce od môjho trvalého bydliska, uskutočnil pohreb Jána Kuciaka, investigatívneho novinára. Bohužiaľ, okrem tejto nešťastnej udalosti sa o obec novinári nezaujímali. Teda pokiaľ nejde o regionálne médiá ako Žilinský Večerník, svojho času pod vplyvom Jána Slotu, Žilinsko-Bytčiansko pod vplyvom Igora Matoviča a MY Žilina.

 

Nie je tu nikto, kto by prišiel do týchto dediniek – nielen pod Javorníkmi – urobiť prednášku o tom, prečo Soros nie je hrozba a čo všetko nielen pre Slovensko spravil, nikto im nevysvetlí, ako Ficove istoty vytvárajú temnú neistotu pre ich deti a že voči tomuto celému existuje alternatíva, ktorá im dá viac ako útek za lepším životom za hranicami a vianočný dôchodok.

 

Keby tu žili, tvorili a diskutovali s ľuďmi o niečom viac ako je práca a rodina, možno by nezaznievali podobné výroky, ako tento komentár môjho bratranca: “kopec ľudí zavraždia a nikto o nich nepíše”.

 

Taktiež je to cesta v čase nedôvery v políciu, prokuratúru a štát, sú tu ešte novinári, ktorí počúvajú a riešia to svinstvo, do ktorého sú tlačení bežní úradníci, referenti a živnostníci len aby zajtra mali prácu.

 

Politici

 

Ani politici, ktorí by ponúkali viac ako marketing, pekné reči plné porozumenia a kvety na MDŽ, sem nezavítajú. Namiesto nich tu pochodujú chlapci v zelenom a zlodeji v bielych golieroch, ktorí nezabudnú povedať, komu vďačíme za to, že nová cesta je u nás, nie inde a koľko roboty prinášajú štátom predražené zákazky.

 

Nikto z nich neponúkne alternatívu voči úradníkovi, ktorý v bordeli štátnej správy nájde za všimné správny papier, hoci by to mal spraviť automaticky, lebo on je služobník ľudu.

 

Je toto koniec?

 

Alebo je to začiatok ďalšej etapy? Tak, ako prišiel po komunistoch Mečiar a Remiáš, po ňom Fico a Kuciak, tak môže prísť niekto ďalší a ďalšou obeťou môže byť niekto z nás.

 

Je to na nás, občanoch, ktorí vidia za roh a/alebo majú profesionálnu zodpovednosť za našu krajinu, aby začali budovať občiansku spoločnosť.

 

Je to dlhá cesta do raja, ale balansovať medzi peklami je tiež náročné. Musíme začať hľadať to, čo nás spája, objaviť, že kedysi sme vedeli nájsť spoločnú reč.

 

Aj keď sa nám to nepáči sme rozdielny. Niekto pekne muruje, niekto robí účtovníctvo v korporáte. Niekto v tichosti a tvrdo robí mesiac na úplatok pre lekára, len aby sa dostal na vyšetrenie, druhý s veľkou slávou odhaľuje korupciu v štátnej správe, niekto sa s pokorou stará o deti, niekto zdobí pánske časopisy.

 

Nehľadajme kto je lepší, nepohŕdajme sebou ani len v náznakoch. Hľadajme ako si môžeme pomáhať navzájom. Nekarhajme, ale buďme príkladom.

 

Je jedno, či cestu spájania začne Progresívne Slovensko, O.Z. Videoškola alebo bezdomovec, čo triedi odpad, dôležité sú skutky a viera, že niečo môžeme zmeniť.

 

Podporujme sa v konaní dobra aj keď sa nám myšlienky druhých zdajú uletené, idealistické, príliš nadčasové a myšlienkové pochody často nezrozumiteľné. Nedajme priestor zlu.

 

Držme si palce.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Všetko zadarmo, Fico sa vrátil

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?